Nemôžem už mlčať

Nebudem tu vypisovať , kto som a čo robím . Dôležité je , že už nemôžem mlčať . Nechcem sa nečinne prizerať na to , ako sa vyvolávaním konfliktov a stretov majoritných spoločností pod rúškom extrémistických skupín zneužíva rómska menšina na odvracanie pozornosti od neschopnosti vlád riešiť problémy nie s rómami , ale fakticky s alarmujúcou nezamestnanosťou

a finančnými , nie novými , ale  neustále sa opakujúcimi  krízami , ktoré sú tu už od pádu komunistického režimu . 

Nepamätám si , že by bola v porevolučnom období na Slovensku nezamestnanosť pod 5- percent . Vždy , keď sa objaví na politickej scéne nejaký škandál a vládne machinácie , nastupujú na scénu samozvanci s holými lebkami , ktorí za sebou sťahujú čím ďalej , tým viac sympatizantov . Ľudia sú už unavení sľubmi politikov že raz dobehneme západ , nevidia svetlejšiu budúcnosť ani svetlo na konci tunela . A ako sa hovorí ,,Kto chce psa biť , palicu si vždy nájde !,,

Je tu niekto , na kom sa dajú nervy si ponaprávať , je na koho ukázať prstom – sú to neprispôsobiví romovia .